PORFIX a životné prostredie
ENVIRONMENTÁLNE ASPEKTY ŽIVOTNÉHO CYKLU PÓROBETÓNOVÝCH VÝROBKOV NA BÁZE POPOLOV
autor: Ing. Ladislav Némethy, technológ vývoja a environmentálny manažér PORFIX - pórobetón, a.s.
celá prednáška na stiahnutie vo formáte .pdf
Úvod
Ak záver 20.storočia priniesol spoločenské víťazstvo reality nad ideológiou, nové milénium kladie otázky spojené so zachovaním rovnováhy antropogénnych a prírodných procesov v biosfére. Dnešná ekologická kríza nie je tradičnou krízou ekonomického, politického, alebo spoločenského formátu. Nie je zlyhaním technickej civilizácie, pretože jej systém evidentne prosperuje, ani krízou jej riadenia, lebo ju nik neriadi. Globálna ekologická kríza je pre nás neznámym typom krízy evolučného úspechu protiprírodnej kultúry, ktorá vznikla jej narazením na medzu absorpčnej kapacity Zeme. A tak je budúcnosť ľudstva, ktorú vždy biosféra garantovala, závislá na tom, čo v najbližšom období vykonáme. Práve na tvorivosť človeka a moderné technológie vsádza aj špička súčasnej vedy. Avšak tá neriadi štáty a v bežnom povedomí, ktoré formuje nie práve vhodná štruktúra vzdelávania a médiá, je s technickým pokrokom spojená skôr ľahostajnosť alebo romantické a antropocentrické ilúzie o ľahkom vzniku nových technických generácií [ 1 ]. Riešenie problematiky náhrady fosílnych palív, emisií CO2, metánu, či zvýšených koncentrácií prízemného ozónu, sú problémy presahujúce technický a technologický rozsah akými boli úspešne zvládnuté procesy ohrozenia ozónovej vrstvy Zeme, či aj v našich krajinách realizované odsírenia dymových plynov veľkých zdrojov. Nehovoriac o tom, že tieto problémy chceme riešiť v hlbokej etickej a morálnej kríze našej civilizácie, ktorá často nepozná pojmy ako Fair Trade a Fair Externality.
Prevádzka budov, energie a životné prostredia
Z analýzy súčasného stavu spotreby fosílnych palív a energií vyšiel pre verejnosť prekvapujúci fakt, že vo vyspelých krajinách euroamerickej zóny predstavuje podiel energie spotrebovaný v budovách bytového, terciálneho a priemyselného sektoru 40-50 % z celkovej spotreby [ 2 ]. Predstavujú ho hlavne náklady na vykurovanie a ohrev vody (priemer EÚ a USA 78%, SR,ČR 82% z energetických nákladov prevádzky budov), v menšej miere náklady na osvetlenie, klimatizáciu, a ostatné spotrebiče. Až na ďalších miestach sú spotreby energií v priemysle a doprave. Z výsledkov analýzy spotreby energií v sledovanej vzorke domácností v strednej Európe vyplynulo, že vykurovanie bytu predstavuje až 53% nákladov domácnosti, potom 31% berie automobil a 8% el. spotrebiče. V energetických nákladoch prevádzky budov sú reálne najväčšie rezervy. Prevádzková spotreba tepla starších budov je napr. v mestách Štokholm je 240 kWh/m2.rok, Viedeň -180 kWh/m2.r, Paríž -130 kWh/m2.r. Už súčasné technické možnosti umožňujú znížiť tieto náklady až o 70%. [ 3 ]. Priemerný stav súčasného bytového fondu na Slovensku je v úrovni potreby tepla na vykurovanie 160 kWh/m2.rok. Rezerva je odhadovaná celkove na 25 – 27%, pričom sa napr. náklady vykurovania kvalitnou rekonštrukciou panelového bytového domu reálne znížia z energetickej náročnosti 120 na 48-60 kWh/m2.rok [ 2 ]. Možnosti sú v riešení konštrukčných prvkov obálky stavby (najčastejšie - kvalitné izolačné viacvrstvové okná, zatepľovacie systémy stien a stropov), technické riešenia infiltrácie vzduchu, rekuperácie tepla, montáž solárnych systémov ohrevu vody, montáž tepelných čerpadiel a systémov teplovzdušného vykurovania. Strategickým cieľom Európy je - do roku 2020 dosiahnuť stav stavieb zaradených z pohľadu energetickej potreby do nízkoenergetickej triedy A .
Slovensko podobne ako celý stredoeurópsky región je silne závislý na dovoze energetických surovín. S výnimkou hnedého uhlia nízkej kvality a zatiaľ relatívne dostupnej biomasy (hlavne palivové drevo, drevná štiepka a pelety) dovážame všetko ostatné. Na obr. č.1 sú zobrazené objemy a teritoriálne rozdelenie ťažby a zásoby ropy a zemného plynu. Odborné štúdie vykazujú tzv. bod zlomu, ktorý nastal v období rokov 2000 – 2005 kde sme spotrebovali polovicu zásob týchto surovín. Zložitosť situácie komplikuje stav, že najväčšie zásoby sú v oblastiach krajín OPEC, ktoré sú silne nestabilnou politickou zónou (Venezuela, Arábia, Líbya).
Obr. č. 1 : Stav ťažby a zásob ropy a zemného plynu
Environment a jeho ochrana nadobúdajú v stavebníctve na význame zatiaľ iba v súvislostiach s riešením uvedenej technickej problematiky - v hľadaní alternatívnych zdrojov energie a jej šetrení behom užívania stavby. Environmentálne efekty sú teda postavené na znížení ťažby, dopravy a emisií skleníkových plynov pri nakladaní s týmito energetickými nosičmi. Pojmy ako viazaná energia do stavebných výrobkov pri ich výrobe a realizácii, životný cyklus budov alebo trvalo udržateľná výstavba si v Európe iba razia cestu.
Dôležitým faktorom riešenia problematiky úspor energií v stavbách sú hlavne tepelnoizolačné a v menšej miere aj akumulačné vlastnosti konštrukcií obvodových múrov, čo sa prenáša do energetickej hospodárnosti stavby (viď tabuľka v obr. č.2). Preto je z pohľadu úspor energií (ale i nákladov výstavby obvodového plášťa budov) samozrejmý záujem výrobcov stavebných hmôt o produkciu konštrukčných materiálov vyšších tepelnoizolačných parametrov.
Porovnaním hodnôt súčiniteľov tepelnej vodivosti popolčekového a pieskového pórobetónu (graf na obr. č.3) vidíme rozdiel v týchto údajoch, kde popolový pórobetón dosahuje rovnaké hodnoty λ pri vyšších objemových hmotnostiach ako produkt na báze piesku [ 8 ] Je to dané tým, že jemnú pórovú štruktúru popolčekových materiálov tvorí minerálny skelet kryštalických novotvarov obaľujúcich často aj duté štruktúry popolčeka, ktoré majú výrazne nižšiu tepelnú vodivosť ako kryštály kremeňa a živca, tvoriace základ pieskových pórobetónov. Nezanedbateľný je malý obsah amorfného uhlíku – sadzí a grafitu, ktorý absorbuje určité vlnové dĺžky tepelného žiarenia a tým znižuje sálavý transport tepla a nezvyšuje prechod tepla vedením. V pórobetónoch, ktorých zloženie tvoria zo 70 – 80% objemu vzduchové póry sa teplo vedie nielen vedením ale hlavne sálaním .
Obr. č.2 : Škála energetických tried jednotlivých kategórií budov podľa Prílohy č.3 tab.A k vyhl. MV a RR SR č. 311/2009, Z.z.
Obr. č.3 : Súčiniteľ tepelnej vodivosti pórobetónov
Environmentálne efekty výroby pórobetónu na báze odpadov zo spaľovania uhlia
Produkcia autoklávovaného pórobetónu z popolčekov a popolov klasického a odsíreného procesu spaľovania uhlia spája ekonomickú efektívnosť s pozitívnymi environmentálnymi aspektmi výrobného procesu. Kritériami vplyvu na zložky životného prostredia sú :
- veľmi nízke spotreby prírodných surovín;
- vysoký podiel zhodnocovania odpadov a eliminácia veľkých objemov skládok;
- nízke spotreby vloženej energie v životnom cykle produktu;
- vysoká miera recyklácie produktu vo výrobnom procese a po jeho dožití.
Obr. č.4 : Spotreba prírodných materiálov v životnom cykle výroby ľahkých stavív
Druhý environmentálny efekt, ktorý vnímame hlavne v lokalite kde výrobný závod pôsobí, je veľká úspora objemu skládok odpadov – zložísk popolovín elektrárne. Ročne je to pri súčasnom objeme výroby 450 tis.m3 pórobetónu úspora úložného objemu popolčekových sedimentov v množstve cca 120 tis.m3 a s tým spojené priestorové, energetické a dopravné náklady. Od zahájenia výroby v závode v Zemianskych Kostoľanoch (v r.1959) sa zhodnotilo vyše 6,2 mil. ton priemyselných odpadov predstavujúcich úložisko hĺbky 20 m, plochy 16 - 18 hektárov s úhrnnými nákladmi realizácie 27 – 40 mil. € a ročnými nákladmi prevádzky 3,7 – 4,0 mil. €.
Tretím efektom sú nízke potreby primárnych energií. Energiu vyrábame na základe Carnotovho cyklu, podľa ktorého energiu zásobníka s vyššou teplotou čiastočne premeníme na prácu a zvyšok predáme do zásobníka s nižšou teplotou, čo sú v poslednom stupni zložky životného prostredia. Environmentálny efekt spočíva vo fakte, že pri produkcii pórobetónového materiálu PORFIX sa ako dominantný energetický vstup používa už vyrobená odpadová para z generátorov tepelnej elektrárne privádzaná krátkou trasou (obr. č.5). Jej podiel tvorí až 88% technologickej potreby výroby.
Obr. č.5 : Areál elektrárne Nováky (vľavo) a závodu PORFIX (vpravo - modré palety)
Ďalším efektom je technologická možnosť recyklácie podielu podrvenej pórobetónovej hmoty ako doplnkového plniva pri výrobe nového pórobetónu, pričom malý obsah omietok a maltovín, ktoré recyklovaný materiál môže obsahovať nie je technologickým problémom. Tým, že sa spracúva odpad z výroby stavebných hmôt, inak doteraz nepoužiteľný, ktorý by sa ukladal iba na skládku ostatného odpadu, technologický proces výroby pórobetónu plní ďalšiu dôležitú funkciu udržiavania životného prostredia. Zodpovedá to požiadavkám ochrany životného prostredia uplatňovaným u nás i v EÚ a je v súlade s požiadavkami zhodnocovania odpadu, ktorý vznikne aj u príjemcov produktu. Koncept recyklácie striktne vychádza z čl. II. 5.2 Stavby a zariadenia na úpravu a zhodnocovanie odpadov Programu odpadového hospodárstva SR s cieľom zvýšiť materiálové zhodnocovanie stavebných odpadov kontrolou dodržiavania ustanovenia podľa zákona o odpadoch č.223/2001 Z.z. a obmedziť množstvo inertného pórobetónového odpadu ukladaného na skládky inými pôvodcami. Spoločnosť PORFIX - pórobetón, a.s. realizovala modernizáciu recyklačnej linky, čo je v súlade so smernou časťou Programu odpadového hospodárstva SR čl. IV.1 a jeho základnými prioritami :
- zavedenie recyklačnej technológie odpadov, ktoré sa v podmienkach SR uplatňujú v nedostatočnej miere,
- dobudovanie chýbajúcej kapacity na zhodnocovanie odpadov a technicky zastarané technológie nahradiť technológiami BAT.
- štandardný úletový popolček : 100 – 180 tis. t / rok ;
- energosadrovec, resp. energosadrovcová suspenzia : 15 - 25 tis t / rok ;
- fluidné úletové a lôžkové popolčeky a popoly rôznych producentov : do 45 tis. t / rok ;
Vývoj výroby pórobetónu na báze fluidných popolov bol úspešne realizovaný v podmienkach spoločnosti PORFIX - pórobetón, a.s.. v rokoch 1998 - 2007. Cieľom bolo zabezpečiť ďalšie zhodno-covanie odpadov elektrární a prehĺbiť produkčnú symbiózu spoločností o spracovanie odpadu horenia a odsírenia produktov spaľovacieho procesu uhoľných kotlov a to úletovej frakcie ale aj lôžkového popola suchého odsírenia dymových plynov, ktoré doteraz neboli využité.
Výroba autoklávovaného pórobetónu z týchto materiálov vyžadovala modernizáciu techno-logického procesu výroby pórobetónu Modernizácia prebehla v r.2009. Náhrada štandardného úletového popolčeka lôžkovým a úletovým fluidným popolom umožňuje pôvodcovi odpadu poskytnúť štandardný popolček výrobcom cementov a betónových zmesí, ktorí o tento druh odpadu prejavujú záujem. Tento objem vytvára pre cementárne podmienky pre zvýšenie ročnej výroby zmesových cementov o viac ako 50 tis. ton bez zvýšenia emisií vznikajúcich pri výrobe cementárenského slinku.
Analýza životného cyklu pórobetónu z pohľadu vložených energií
Už na obr. č.4 sme dokladovali vysokú materiálovú úspornosť výroby pórobetónu na báza popolovín a energosadrovca. Podobne je to aj vo výpočte podielov všetkých článkov vložených energií pri tvorbe popolčekového pórobetónu, ich porovnanie s podobnými stavebnými materiálmi a určiť podiel týchto energií a emisií na realizácii a dlhodobej prevádzke stavby. Jedná sa o metódu Life Cycle Assessment (v ďalšom texte LCA), ktorá analyzuje danú problematiku z hľadiska celého životného cyklu spotrebovávania energie a tvorbe emisií CO2, to znamená od úplného počiatku (prípravy surovín a výroba energií) až po koniec transformačného reťazca (zhodnocovanie materiálu po užití).
V množstve uzlov výrobného procesu vstupuje do hry faktor dopravy. Práve na doprave sa dá demonštrovať atraktívnosť LCA metódy pri komplexnom environmentálnom hodnotení procesu. Proces energetickej spotreby železničnej a cestnej nákladnej dopravy, bol počítaný pomocou systému GEMIS (Global Emission Model for Integrated Systems) využívajúci práve metódu LCA [ 4 ]. Táto v prípade dopravy zahŕňa nielen priamy dopad prevádzkovania dopravných prostriedkov - energiu spotrebovanú počas transportu, ale aj dopad výroby tejto energie až po vplyv získavania energetických nosičov, napríklad vplyv ťažby uhlia určeného na výrobu energie (viazaná energia) a vložené energie výroby samotného dopravného prostriedku. Z analýzy (obr. č.6) vyplynula vysoká úspornosť železničnej dopravy oproti cestnej a aj pre špecialistov v doprave nový poznatok, že v súčte vložených energií je o 20 % efektívnejšia dieselová lokomotíva (0,261 kWh/tkm - tonokilometre) ako elektrická (0,323 kWh/tkm). Údaj kumulovaného toku energií cestnej dopravy je - 0,507 kWh/tkm. Ešte zaujímavejšia je tvorba emisií CO2 pri LCA dopravy, kde sa prejavuje výnimočne vysoká hodnota emisií pri výrobe elektrickej energie v SR a ČR (obr. č.7).
Obr. č.6 : Kumulované toky energie druhov nákladnej dopravy.
Obr. č.7 : Kumulované emisie CO2 druhov nákladnej dopravy.
V tabuľke č.1 sú uvedené vypočítané energetické náklady realizácie jednotlivých článkov transformačného reťazca výroby popolčekového pórobetónu trieda P3/520 a PORFIX Plus (P2/420) a pre porovnanie dvoch iných, aplikačne podobných tepelnoizolačných stavív – ľahkých tehloblokov a pórobetónu na báze piesku (YTONG LAMBDA trieda P2/350). Súčasne sa pre všetky energetické dáta počítali aj efekty tvorby CO2 [ 5 ].
Tab.č.1 : LCA analýza transformačného reťazca ľahkých stavebných hmôt
Zdroj: spracované autorom s použitím [ 5, 6, 9 ]
Z LCA analýzy vyplýva vysoká energetická efektívnosť životného cyklu pórobetónu vyrobeného na báze popolov. U tehloblokov je to 2,4 násobok a u pieskového pórobetónu 1,8 násobok vložených energií ako u materiálov PORFIX. Produkcia CO2, ktorá vyšla z LCA, je porovnateľná s vloženými energia. Vznik CO2 pri životnom cykle pieskového pórobetónu je až 1,7 krát vyšší ako u popolového a energeticky náročné tehlobloky (teplota výpalu 1 200°C) majú emisie v rámci živortného cyklu produktu takmer trojnásobne vyššie ako PORFIX P3/520.
V nasledujúcich obrázkoch č.8 a 9 sú zobrazené výsledky LCA pre rôzne typy stavebných materiálov v prepočte na 1 m3 produktu. [ 9, 10 ]
Obr. č.8 : LCA analýza vložených energií stavebných hmôt
Obr. č.9 : LCA analýza emisií CO2 LCA stavebných hmôt
V nasledujúcej tabuľke a obr. č.10 a 11 sú uvedené výsledky LCA analýzy realizácie modelového domu (typ nepodpivničený bungalov, zastavaná plocha 120 m2, eurookná U = 1,3 W/m2.K, betónové strešná krytina, kvalitné tepelné izolácie podlahy (100 mm Rockwool) a stropu (300 mm Rockwool), počítané pre výpočtovú energetickú náročnosť vykurovania pre dané konštrukcie obvodového plášťa. U materiálu PORFIX sme zahrnuli aj varianty zatepleného plášťa pórobetónu tr.P3/520 s 80 mm kontaktným zateplením a u PORFIX Plus tr. P2/420 - dve varianty šírky muriva 375 a 500 mm. U konkurenčných materiálov sa uvažovali nezateplené konštrukcie max. šírok muriva (490 mm u tehloblokov a 500 mm u YTONG Lambda . Vo výpočtoch sa uvažovalo s kúrením zemným plynom s celkovou účinnosťou vykurovacieho systému 94% (nízkoteplotný kotol) a dĺžka prevádzky a nutnej údržby po dobu 50 rokov. Nepočítalo sa s doplnkovým kúrením biomasou v zimnom období (kozuby, piecky), vykurovaním teplej vody a elektrospotrebičmi.
Z analýzy vyplýva, že kľúčovými faktormi energetickej bilancie LCA realizácie a prevádzky domu sú náklady na vykurovanie, ktoré u všetkých použitých materiálov prestavujú od 76,5 po 83% energetickej potreby kumulujúcej vložené a prevádzkové energie.
Tab. č.2 : LCA– podiel energetických vstupov materiálov PORFIX na transformačnom reťazci modelového domu po dobu životnosti 50 rokov
Prechod na výstavbu nízkoenergetických a pasívnych domov s nákladmi na vykurovanie pod 50, resp. pod 15 kWh/m2.rok, vybavených rekuperátormi tepla, tepelnými čerpadlami, solárnymi a fotovoltaickými prvkami má z pohľadu LCA analýzy energetických a environmentálnych dopadov dlhodobého užitia domu svoje jednoznačné strategické opodstatnenie. Je to aj v súlade s cieľmi EÚ otočiť súčasný stav energetickej náročnosti stavieb do roku 2020 do výraznej prevahy nízkoener-getických a pasívnych domov. Súčasné podmienky a stimuly pre realizáciu a vybavenie takýchto stavieb v SR tomu však úplne nekorešpondujú. Dotáciami je čiastočne pokrytý iba silne lobbistický podsystém prestavieb starších bytových domov – zatepľovanie, kde sú efekty najvýraznejšie. Boom budovania občas až živelne rozrastajúcich sa suburbií rodinných domov rozširujúcich obce a mestá do poľnohospodárskeho extravilánu, resp. developerských projektov bytových a administratívnych budov nie je stimulovaný smerom k nízkoenergetickej výstavbe temer ničím. V bývalom Československu je zrejme iba jeden developer, ktorý cielene realizuje výstavbu nízkoenergetických „A“ bytových domov v Prahe. Projektov pasívneho viacbytového alebo administratívneho domu, alebo bankových produktov podpory takejto výstavby je v tomto teritóriu asi ako šafránu.
Obr. 10,11 Globálne efekty výstavby a 50 ročnej prevádzky RD s rôznych materiálov
Záver
„Nekonečný kvantitatívny rast ľubovoľného typu je v prostredí konečných zdrojov neudržateľný. Súčasný ekonomicky rast by mohol pokračovať do nekonečna, iba ak by sa priemer Zeme zväčšoval úmerne k úrokovej sadzbe“ [ 7 ].
Výroba autoklávovaného pórobetónu v spoločnosti PORFIX-pórobetón, a.s., Zemianske Kostoľany a PORFIX CZ a.s. Trutnov (ČR) je založená na zhodnocovaní odpadových produktov z procesov spaľovania uhlia, ktoré tvoria až 80% jeho objemu. Životný cyklus tohto produktu je oproti ostatným stavebným hmotám charakterizovaný veľmi nízkou spotrebou prírodných surovín a vložených energií a z toho vyplývajúcich pozitívnych efektov v oblasti ochrany životného prostredia a spotreby fosílnych palív. Analýzou spotreby vnútorných energií životného cyklu celého transformačného reťazca to táto štúdia potvrdzuje. V porovnaní s materiálovými a energetickými procesmi realizácie podobných typov ľahkých stavív vyšiel popolčekový pórobetón z tejto analýzy nielen ako materiálovo ale aj energeticky vysoko efektívny produkt.
Rozmach našej technickej civilizácie, či ľudskej kultúry, je veľmi blízko alebo už možno prekročil kapacitu hostiteľského prostredia Zeme. Alternatívou súčasného trendu hospodárskeho rastu je koncepcia trvalo udržateľného rozvoja, ktorý uspokojuje potreby prítomnosti bez toho, aby oslaboval možnosti budúcich generácii napĺňať ich vlastné potreby. Výroba v spoločnosti PORFIX je príkladom jednej z ciest práve tohto trendu. Nie je ideálnym prípadom, ale vo viacerých pohľadoch sa približuje koncepcii trvalo udržateľného rozvoja v oblasti výstavby. Predstavuje už v primárnych ukazovateľoch výnimočný súlad pozitívnych externalít - ekonomických a ekologických aspektov. Z predkladaných výpočtov je napr. zrejmá efektívnosť výstavby nezateplených širších obvodových konštrukcií z materiálu PORFIX Plus, nielen z pohľadu investičných nákladov (ktoré neboli predmetom tohto článku) ale aj LCA spotreby vložených energií a tvorby emisií CO2. Výsledky LCA sú zároveň ale aj dôkazom určitej absencie koncepčných pravidiel a kontrolných mechanizmov určujúcich dodržiavanie princípov trvalo udržateľného rozvoja. Stav neexistencie mechanizmu účinne podporujúceho využívanie takýchto environmentálne prijateľných modalít ako je výroba stavebných hmôt zhodnocovaním priemyselných odpadov a energií (napr. väzba preukázanej LCA vložených energií a emisií CO2 produktu na zelené verejné obstarávanie, ekolabeling a pod.).
Použitá literatúra, správy a legislatíva SR
[ 1 ] ŠMAJS, J.: Ohrozená kultúra. Od evolučnej ontológie k ekologickej politike. Banská Bystrica: PRO, 2006. 221 s. ISBN: 80-89057-12-8
[ 2 ] BENDŽALOVÁ.J.-STERNOVÁ Z.: Energetická hospodárnosť- energetická certifikácia budov, Zborník konferencie Tepelná ochrana budov 2007, Štrbské Pleso, máj 2007
[ 3 ] PANZHAUSER,E.: Balance of the efficiency of building systems and domestic / regional energy sources, Zborník konferencie Tepelná ochrana budov 2007, Štrbské Pleso, máj 2007
[ 4 ] Interný materiál: CityPlan s.r.o. Praha: Analýza veřejních podpor nákladní dopravy Praha 2004
[ 5 ] Vyhláška MV RR SR č.311/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č.555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[ 6 ] JIŘÍČEK-LÁBL: Energetické zdroje a emise, http://www.vsch.cz/ktt/zdrene, 09/2007
[ 7 ] DALY,H.E.-COBB,J.B.: For the Common Good. Boston : Beacon Press, 1989
[ 8 ] R.A.Carroll, J.E.Guest, Zborník konferencie o pórobetóne : Londýn 2005
[ 9 ] BURDOVÁ, VILČEKOVÁ.: Environmentálne hodnotenie stavebných materiálov a konštrukcií, Stavebné hmoty č. 6/2010, ISSN 1336-6041
[ 10 ] NÉMETHY, L.: Environmentálne aspekty životného cyklu pórobetónových výrobkov na báze popolov, TOP 2008, jún 2008, ISBN 978-80-227-2896
